1.Úvod – „Už ste sa takto niekedy cítili?“
Hlas:
Úplne si prepadol v teste. Dostal si blok počas prezentácie pred triedou. Alebo prechádzaš sociálne siete a zrazu máš pocit, že všetci ostatní sú na tom oveľa lepšie ako ty.
A potom... sa v tvojej hlave ozve hlas.
„Si taký trápny.“
„Prečo nemôžeš byť viac ako oni?“
Áno. Ten hlas môže byť nepríjemný.
Ale čo keby si nemusel veriť všetkému, čo hovorí?

2. Vnútorný svet – „Čo sa deje vo vnútri?“
Hlas:
Vo vašom vnútri toto často nie sú len myšlienky – prežíva ich celé telo. Môžete mať pocit, že sa vám zviera žalúdok alebo cítite tlak na hrudi. Cítite sa malí. A osamelí.
Vnútorný kritik sa prejavuje hlasno, najmä keď ste v strese, v rozpakoch alebo keď sa jednoducho necítite dobre.
A čo je na tom najbláznivejšie? Väčšina z nás by nikdy nehovorila so svojim kamarátom alebo blízkou osobou tak, ako hovoríme sami so sebou.
Ak by váš najlepší priateľ mal problémy, pravdepodobne by ste mu povedali: „Toto je naozaj ťažké. Som tu pre teba.“

3. Základná koncepcia – „Tu je niečo na zamyslenie“
Hlas:
Prichádza na rad láskavosť alebo súcit k sebe samému.
Nejde o to, aby ste veci prikrášľovali alebo predstierali, že je všetko v poriadku. Ide o to, aby ste boli k sebe úprimní a zároveň láskaví.
Súcit k sebe má tri kľúčové časti.
Po prvé, všímavosť – teda schopnosť uvedomiť si, keď prežívate niečo náročné bez toho, aby ste to ignorovali alebo zveličovali.
Po druhé, uvedomenie si, že nie ste sami. Každý človek bojuje, robí chyby a niekedy sa cíti stratený. Nie je s vami nič v neporiadku – ste len ľudia.
A po tretie, láskavosť – nemusíte k sebe hovoriť ako prísny kritik. Skúste k sebe pristupovať s porozumením a láskavosťou tak, ako pristupujete k niekomu, koho máte radi a kto je pre vás dôležitý. Lebo vy ste.
Niekedy je súcit k sebe nežný – akoby ste si dopriali láskavé objatie.
Inokedy je odvážny a silný – aby ste si stanovili hranice, postavili sa sami za seba alebo jednoducho pokračovali ďalej, aj keď je to ťažké.
Je to ako by ste boli svojím najlepším kamarátom... a svojím vlastným trénerom.

4. Relevancia v reálnom živote – „Prečo je to vlastne dôležité“
Hlas:
Keď vám priateľ hneď neodpovie na vašu správu, môžete si povedať: „To je v poriadku, neznamená to, že ma nemá rád. Asi len práve robí niečo iné. “
Ak ste nervózni predtým, ako sa v triede prihlásite, môžete si povedať: „Je v poriadku byť niekedy nervózny. Aj tak to vyskúšam.“
Keď sa nedostanete do tímu, kam ste sa hlásili, môžete si povedať: „Som sklamaný, no to neznamená, že nie som dobrý. Môžem ďalej trénovať.“

5. Záver – „Zostaň zvedavý“
Hlas:
Takže... čo keby ste si nabudúce, keď sa ozve váš vnútorný kritik, skúsili odpovedať láskavo.
Ako by to znelo? Skúste sa nad tým zamyslieť.
Pretože spôsob, akým sa k sebe správame, náš vnútorný hlas, náš vzťah k sebe, sú naozaj dôležité. Možno viac, ako si uvedomujeme.
Zostaňte teda všímaví a skúste byť k sebe láskaví.