Začnime toto cvičenie tým, že si sadnete tak, aby ste sa cítili pohodlne. Môžete zavrieť oči alebo ich nechať jemne pootvorené – podľa toho, čo je pre vás príjemnejšie. Z cvičenia môžete kedykoľvek vystúpiť – stačí otvoriť oči a vnímať, čo je okolo vás. Precíťme svoje telo tu a teraz, ako je podopreté povrchom pod našimi nohami, pevne zakorenené. Vybavme si v mysli moment alebo situáciu, ktorá bola pre nás náročná – nevyberajme však ten najnáročnejší moment zo všetkých, skôr takú menšiu alebo strednú ťažkosť. Môže to byť napríklad moment po scrollovaní príspevkov alebo reelsiek, kedy sa môže objaviť napríklad myšlienka: „Všetci ostatní vyzerajú spokojne a šťastne, ako keby mali všetko pod kontrolou. Ich životy sú vzrušujúce a oveľa zaujímavejšie ako ten môj.“ Realita je však iná – tí istí ľudia sa tiež niekedy môžu cítiť trápne, neisto alebo vylúčení. O tom však nepíšu. Nie sme jediní, kto sa tak cíti. Je to súčasť toho byť človekom – všetci tým občas prechádzame. Môžeme tieto myšlienky a pocity prijať s láskavosťou. Je niekoľko vecí, ktoré si môžeme povedať, napríklad: „Je v poriadku cítiť sa niekedy trápne.“ [2 sekundy pauza] „Pocit smútku alebo hnevu ukazuje, že mi na niečom záleží – a to je súčasť sily “ ... [2 sekundy pauza] „Aj keď sa cítim mimo, stále na mne záleží.“ [2 sekundy pauza] V prípade, že sa objaví nevľúdny alebo kritický vnútorný hlas, môžeme sa sami seba opýtať, čo by nás v tomto momente upokojilo. Možno je to niečo príjemné a relaxačné, napríklad zabaliť sa do našej obľúbenej mikiny s kapucňou alebo sa schúliť do deky, či dať si teplý nápoj. Alebo niečo uzemňujúce, napríklad spomenúť si, že nemusíme veriť každej myšlienke, ktorá príde. Doprajme si teraz chvíľu na to, aby sme si uvedomili, ako je naše telo ukotvené, práve teraz a práve tu. Nadýchnime sa a pomaly hlboko vydýchnime. Láskavosť k sebe je niečo, čo máte stále so sebou, nech ste kdekoľvek. Môže to znamenať aj jednoducho to, že si uvedomíte, ako sa práve máte a čo by ste teraz potrebovali.